Krátka história rím. kat. farnosti Šoltýska

Keď sa v roku 1795 začalo osídľovať územie, ktoré dnes patrí do katastra obce Šoltýska prvými obyvateľmi, bolo prifarené ako fília (filiálka cirkevnej farnosti) k rímsko katolíckej farnosti v Brezničke, vzdialenej na 4 hodiny pešej chôdze. Prisťahovalci, keďže boli rímsko katolíckeho vyznania, nemali možnosti využiť služby duchovných z iných farnosti, pretože ďalšie boli len v Hnúšti, Detve a Divíne, čo bolo ešte ďalej.  Z matričných zápisov farnosti v Brezničke z rokov 1795 až 1799 sa dozvedáme, že  prisťahovalci  využívali služby duchovného z Brezničky. Tí prisťahovalci, ktorí prišli na územie šoltýskej farnosti z Detvy využili aj služby kaplánov z Detvy, ktorí chodili vykonávať náboženské obrady do kaplnky v Detvianskej Hute (vtedajší názov Miklóš Falva). Dozvedáme sa to z matričnej knihy do ktorej kapláni zapisovali krsty, sobáše a úmrtia. Môžeme medzi nimi nájsť aj zápisy obyvateľov z Ďubákova (Gyubako) a Šoltýsky (Antalfalva).  Ako príklad uvediem manželov Juraja a Máriu Franekovcov, ktorí boli pôvodne obyvateľmi osady pri sklárni v Detvianskej Hute, ale  dňa 29. marca 1795 už v Detvianskej Hute krstili syna menom Emericus ako obyvatelia Ďubákova . V  ďalšom roku, dňa 13. novembra 1796 krstili dcéru Máriu v Brezničke už ako obyvatelia Šoltýsky.

Spolu s Šoltýskou a Ďubákovom sa fíliou Brezničky stál aj Lom nad Rimavicou, ktorého osídľovanie začalo tiež v tom istom období. Keďže z Lomu do Brezničky bolo až 6 hodín pešej chôdze aj veriaci z Lomu chodili radšej vykonávať náboženské obrady do Detvianskej Huty. Prisťahovalci do Lomu, sa usilovali o zriadenie vlastnej farnosti. V decembri 1799 bolo ich snaženie úspešne zavŕšené a vznikla v Lome rím. kat. farnosť.  To využili aj veriaci z Ďubákova, Šoltýsky aj Ľubienky, a chodili za duchovnými službami do Lomu, hoci naďalej dediny boli fíliami Brezničky. V matričných zápisoch z farnosti v Lome n/R. môžeme nájsť o tom mnoho dôkazov.

Keď v roku 1803 vznikla rím. kat farnosť v Kokave nad Rimavicou stali sa obe dediny fíliami farnosti v Kokave.

Samostatná farnosť v Šoltýske vznikla až v decembri 1809. Ďubákovo a ostatné novo osídľované lokality v okolí sa stali jej fíliami. Boli to osady Ľubienka, Chladná Studňa, Polovno (vtedajší názov brezovskej Salajky), Ipeľ, Dobrý Potok, Vlčovo, Prevrana (vtedajší názov Línie), Mysliny, Starý Vršok, Brložno a iné. Prvým farárom sa stal Gašpar Hlinický, ktorý prišiel z farnosti v Tisovci.Veriaci si na Šoltýske najskôr postavili kaplnku zasvätenú sv. Jánovi Nepomuckému. V roku 1820 postavil farskú budovu a v rokoch 1828-1834 postavili nový kostol pre ktorý si zvolili patrocínium Povýšenie sv. Kríža. Ešte v priebehu 19. storočia si veriaci z Ďubákova postavili kaplnku, ale keďže v priebehu 1. sv. vojny schátrala postavili si v r. 1935 malý kostolík. V období 1. Československej republiky si postavili kaplnky aj veriaci z osád Dobrý Potok, Vlčovo a Mysliny.  Neskôr bola k šoltýskej farnosti priradená aj kaplnka na Hradiských Vrchoch, ktoré predtým boli fíliou Brezničky.

V  júni 2013 spracoval Juraj Laššák

Comments are closed.